„Ako sa stať transparentným za pár dní“. Alebo „ako odstrániť korupciu na počkanie“ by sa mohla volať príručka vydaná TI Slovakia. Lenže nie sme v USA. U nás to funguje tak, že zaplatíte za naše služby a my Vás podľa toho umiestnime v rebríčku spravodlivých. Kto nezaplatí, má smolu. V podstate – obyčajné vydieranie.
Na Slovensku podniká mimoriadne úspešne franšíza americkej „Transparency“. O tejto organizácii sa nepochybuje. Jej absolútna transparentnosť je dogma, rovnako ako to, že slnko vychádza na východe. Rovnako je dogma, že všetci politici kradnú, klamú a nič nerobia. Čo s tým? TIS ponúka riešenie.
Vyhrajú akože verejné obstarávanie a Vašej organizácii predajú značku transparentnosti. Podnikanie pani Emílie z Michaloviec sa rozpína pod rúškom toho, že každý kradne, len ten kto si kúpi ich produkt bude čistý ako ľalia. Takáto kúpená Transparentnosť je atraktívna pre mnoho miest. Dokonca ich čistota láme rekordy v rebríčkoch, ktoré – ako inak, robí dodávateľ zákazky s fasádou neziskovej organizácie. V podstate vďaka tomuto biznisu sa M.Beblavý prepracoval do ďalšej strany. A rovnako to urobil aj Andrej z Martina, ktorému bolo pritesné Sdkú aj Most. Skočil do Siete, ako jeho kamarátka, tiež-transparentná primátorka Prievidze. (Pozrite si rebríček) Na túto hru skočil po víťazstve v roku 2010 v Bratislave Milan Ftáčnik a o 4 roky už Bratislava získala zemiakovú medailu v kategórii mestá. Najnovšie má takúto zákazku Trnava. Už teraz je jasné, že výsledkom obstarávania bude víťazstvo TIS, mesto sa zbaví hriechu kradnutia a o rok bude figurovať na prvých miestach rebríčka. Stavíme sa? Neprekvapuje ma, že na toto skočil hipsterský primátor Trnavy. Ku cti mu slúži, že na túto srandu zohnal sponzora a nezaťaží teda rozpočet Trnavy. Na pobavenie: TIS skúšala v minulosti hodnotiť aj poslancov NRSR a čo myslíte kto skončil prvý?
Pravica na Slovensku je ideologicky prázdna. Jej zástupcovia to riešia tak, že buď opustia strany a hlavne v komunále kandidujú ako nezávislí, alebo sa ich hlavnou agendou stáva transparentnosť a boj proti korupcii. Verejnosti táto maskovaná bezradnosť a nemohúcnosť zatiaľ stačí. No je to naozaj všetko, čo očakávame od svojich zástupcov? Toto mal na mysli tatíček Masaryk vo svojom „nebát se a nekrást“? Nedávno som čítal výborný komentár ohľadom českej politickej scény, kde majú podobný problém http://euro.e15.cz/archiv/zprava-spatny-1143986. Stačí prvenstvo v rebríčku na lepší život obyvateľov miest? O čo lepšie sa žije teda obyvateľom Martina či Prievidze oproti takému Štúrovu, ktoré je predposledné? Je teda transparentnosť receptom na šťastie?