Na Bratislavskom magistráte sa od nástupu Nesrovnala šepkalo o existencii tajného zoznamu vo forme tabuľky, kde malo byť uvedené, kto je koho človek, t.j. kto ho „tam dosadil“, kto sa s kým stretáva, s kým udržiava kontakty, kedy chodí do práce a pod. Túto tabuľku mal vypracovať Martin Maruška pod dohľadom Milana Ježovicu. Obaja s tým majú skúsenosti z úradu vlády a hlavne ministerstva zahraničných vecí. Doteraz panovalo na úrade ticho, tento týždeň však začala búrka. K odchodu bolo prinútených niekoľko vedúcich oddelení a dôležitých úradníkov. Jediným kritériom bola nepohodlnosť podľa zoznamu, a zdá sa, že toto je len začiatok. Odchádzajú ľudia, z ktorých mnohí prežili viacero primátorov. Čo je teda cieľom týchto čistiek?
Dzurindovci sú vyhladovaní a hladní po moci. Potrebujú niekam upratať svojich ľudí než sa skonsolidujú a zaútočia opäť v parlamentných voľbách. Sú príliš zbabelí, či unavení aby to spravili ako Procházka, ktorý sa vzdal poslaneckého mandátu a založil stranu od piky. Pre mnoho ľudí sú tiež neprijateľní pri hre s otvorenými kartami (tvárami). Koľkí by volili Nesrovnala ako Dzurindovho poskoka?
Pri troške predstavivosti magistrát je zmenšený model Slovenska. Jeho oddelenia sú ministerské rezorty, vedúci sú ako tieňoví ministri. Je to dobrá základňa pre výcvik a prípravu ľudí do vysokých funkcií. Preto Nesrovnalov aparát postupne pod rôznymi zámienkami vyčistí mesto od všetkých vedúcich pracovníkov aj ich verných podriadených a dosadí tam lojálnych ľudí, síce bez odbornosti a bez výberového konania(ako všetkých doteraz), ale „svojich“. Neskôr môžu zaútočiť v župných voľbách, zbaviť sa nenávideného Freša a získať späť značku SDKÚ. Keď nebudú priechodní oni sami, môžu modrú značku výhodne zobchodovať na republikovej úrovni. Príbehy DS, SDA, SDĽ, SDSS potvrdzujú, že je to výhodný biznis, ktorý sa nezdaňuje.
V tomto príbehu je obeťou Bratislava a jej obyvatelia. Dzurinda, Mikloš, Maruška nepochádzajú z Bratislavy, nezáleží im na nej, je to len prostriedok/výťah k moci. Zdá sa, že na meste nezáleží ani Nesrovnalovi, ktorý do práce chodí poskromne, neodpisuje na maily, stretnúť sa s ním nevedia ani poslanci, nepodpisuje záväzné stanoviská, nechodí na vlastné operatívne porady ani na kontrolný deň starého mosta, neprišiel na stretnutie s primátorom Viedne bez toho aby sa ospravedlnil, alebo na poslanecké grémium, ktoré sám zvolal, neorganizuje dni otvorených dverí pre občanov a tak ďalej. Verme, že Bratislava to prežije bez väčšej ujmy.