Urobil to najhoršie ako mohol. Verejnej diskusie sa osobne nezúčastnil, poslal len úradníka z územného plánu, ktorý nevedel zodpovedať otázky zúčastnených poslancov a verejnosti. Následne zavesil na úradnú tabuľu zámer odpredaja budov PKO spolu za 1 euro.
Zároveň treba povedať, že Nesrovnal tento problém do veľkej miery sám spôsobil, keď navrhol uznesenie, ktorým zaviazal Ftáčnika zachovať PKO v pôvodnej podobe a predkladať správu o rokovaní s Henbury na každé zastupiteľstvo. Odkedy sa stal primátorom tak správu nepredkladal, hoci rokoval (párkrát sa prekecol) a vyrokoval, že investor postaví akési planetárium a mediatéku. Zmluva a jej prílohy obsahujú však aj ďalšie záväzky investora na výstavbu a obnovu nábrežnej promenády, zachovanie múrika, zároveň vybudovanie protipovodňovej ochrany a tak ďalej. Henbury sa zároveň zaviazalo nezastavať územie v plnej miere ako to umožňuje územný plán, ako to spravili pri River Parku. Investor zároveň vlastní finančné nároky voči mestu, o ďalšie sa súdi. V prípade ak by si ich uplatnil, pre Bratislavu by to znamenalo finančné K.O. a nútenú správu.
Toto však PR majster IvoN akosi nespomenul, čím celú kauzu postavil do roviny bezpodmienečnej kapitulácie mesta pred finančnými skupinami za symbolické 1 Euro. Stav, keď investor vlastní pozemky, na ktorých sú nefunkčné schátrané mestské budovy je všetko, len nie udržateľný.
Ďurkovský to predal, Ftáčnik sa súdil a všetky súdy prehral a Nesrovnal to – napriek všetkému – vyriešil. Bratislava sa môže konečne posunúť ďalej, prestať žiť v minulosti, v nostalgii na komunistické besiedky a prvé sexuálne zážitky. Aj keď „aktivisti“ v zastupiteľstve budú ďalej plakať nad rozliatym mliekom. Toto je šanca vybudovať hodnotný priestor s reprezentatívnym nábrežím, ako sa na hlavné mesto v strede Európy patrí.