To, čo sa deje na pravej strane politického spektra pár dní pred voľbami musí každého neficovoliča napĺňať čistou frustráciou. Pre ilustráciu si stačí napríklad pozrieť tieto ukážky ich predvolebnej geniálnosti, prezieravosti a spoločného ťahu na bránu: https://www.facebook.com/projektn.sk/videos/1097381327018092/
Na chvíľku sa pravici podarilo spojiť pri štrajkoch učiteľov a sestričiek a upustili od vzájomných útokov, ale teraz si to akoby vynahrádzajú s o to väčšou intenzitou.Opäť zaberajú titulky médií svojimi osobnými útokmi, nevraživosťou medzi lídrami strán a neschopnosťou spolupracovať. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že najtrefnejšie to pomenoval A. Hlina – pichanie kudlou do chrbta. Keby nešlo o takú vážnu vec, tak by sa človek zabavil aj na tom, že už väčšina z nich vyzerá zozadu ako ježko. Je to dosť paradoxné, pretože väčšina pravicových lídrov verejne deklaruje ako prioritu zbaviť sa vlády premiéra Fica. Ale tí istí lídri vzápätí na to aktívne pracujú na tom – vzájomnými útokmi – aby takáto vláda nevznikla. To, ako sa na takúto politickú nekultúrnosť pozerajú ich bývalí voliči asi neriešia…
Ak si k tomu človek priráta informácie o nezhodách a nespokojnosti vo viacerých stranách – v SaS M. Poliačik a L. Nicholsonová sa už ani netaja napätím v strane, Martin Poliačik v rozhovore pre DenníkN priznal, že „strana je nejednotná“.
https://dennikn.sk/372555/bilbordoch-reformy-mitingoch-utecenci-sas-ide-do-volieb-rozpoltena/
Ďalšou kapitolou sú Biele Vrany v OĽANO a ich čoraz väčšia nespokojnosť s Igorom Matovičom a jeho spôsobmi sa začína prejavovať. Problémy s nestraníkmi na kandidátke má aj KDH a otázne je, čo sa stane ak sa napríklad prekrúžkujú nahor. Karty zamiešala aj zverejnenie mien kandidátov, ktorí podporili Alianciu za rodinu a nachádzajú sa v pomerne hojnom počte na kandidátkach pravicových strán.
Teda suma sumárom je tu dosť reálna možnosť, že po voľbách opäť namiesto spolupráce a stability nastanú prestupy medzi klubmi týchto dnes opozičných a po voľbách možno vládnych strán. Toto všetko teda človeka veľkou nádejou na funkčnú vládu pravice príliš nenapĺňa. A napokon, aj keby k tejto vláde došlo, nemusí Róbert Fico zúfať – ako píše L. Krivošík (redaktor pravicového týždenníka Týždeň), pretože táto vláda by niesla veľké riziko, že by nevydržala celé 4 roky a to by sa mohol opäť Fico vrátiť ako spasiteľ a byť tu fakt ako samovládca ďalšie 4 roky.http://www.aktuality.sk/clanok/317537/komentar-smer-nemoze-nevyhrat/
Vážnosť situácie v pravicových stranách tak potvrdzujú aj ľudia, ktorí SMER a R. Fica určite nemusia, ako napríklad bývalý šéfredaktor SME M. Šimečka, ktorý na nedávnej diskusii v Prahe skonštatoval, že široká vláda pravice by bola horšia alternatíva, ako vláda niektorej, alebo niektorých z pravicových strán so SMERom, čo by bolo dlhodobo lepšie aj pre Slovensko aj pre Európu. Kriticky sa vyjadril aj bývalý poradca I. Radičovej p. Baláž s vyhlásením, že „pravica knokautuje samu seba a nahráva Ficovi“. http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/komentar-mariana-balazsa-opozicia-knokautuje-samu-seba-ficovi-nahrava.html
Vyzerá to tak, že jedine samotní lídri pravicových strany nepochopili to, čo sami verejne vyhlasujú. Dokonca aj pravicové osobnosti pochybujú o ich správaní a úmysloch. Ja už tomu nerozumiem. Na jednej strane všade deklarujú a vyhlasujú, že nechcú vládu Fica a SMERu a na strane druhej veľmi aktívne pracujú na tom, aby nevznikla pravicová vláda. A pravicoví voliči už naozaj nemajú chuť pozerať sa na ďalšie rozbité kluby a roztrieštené strany.