Počas posledných Vianoc som sa zamyslel nad mediálnou imunitou prezidenta Kisku, ktorého obraz v médiách bol až prehnane pozitívny a nekritický. Keď som teraz čítal hodnotenie roku jeho činnosti, prekvapil ma najmä kritický tón oslovených politológov.
„Vidíme, že namiesto štátnických postojov tento prezident nerobí nič iné, len sa stará o vlastný imidž“.Eduard Chmelár politológ a publicista. Politológ Juraj Marušiak povedal, že „darovanie prezidentského platu je zamerané na efekt. Ani sociálny systém nemôže byť podľa politológa založený len na charite, ale na systematickej sociálnej politike“. Samuel Abrahám o ňom povedal, že nepochopil čo je jeho úloha. „Chodí po onkologických oddeleniach, na oslavy, zahraničné cesty, ale stále nechápe, že potrebujeme prezidenta, ktorý musí iniciovať zmeny…“.
Kiska sklamal Slovensko v otázke referenda keď hrdo avizoval 3x áno (pritom chcel byť prezident všetkých občanov), keď videl že šliapol vedľa, rýchlo sa z debaty stiahol. Mesežnikov to vystihol: „Z pozície najvyššieho ústavného činiteľa, by mal k otázkam, ktoré rozdeľujú spoločnosť, pristupovať diskrétnejšie“ Prevolal si Čisláka po kauze CT, vystúpil s prejavom v parlamente, nevymenoval pár sudcov a nepodpísal pár zákonov. Tam však jeho prezidentská statočnosť skončila a k Ficovi sa správa servilne, akoby sa ho bál.
Za prvý rok ho neminula ani prvá veľká kauza súkromných letov s vládnym špeciálom. Kiska rád prezentuje proamerické postoje, no taký Obama býva s rodinou v Bielom dome a nelieta za ňou po Štátoch, hoci by mal tiež na to právo. „Prezidentova rodina by mala prejaviť viac pochopenia a zvážiť sťahovanie do Bratislavy“ povedal Mesežnikov.
Zdá sa,že keby si títo páni nemuseli dávať servítku pred ústa, povedali by, že prezident používa predvolebné triky ako darovanie platu a účasť na všemožných akciách, ktoré do výkonu funkcie prezidenta nepatria, namiesto štátnických krokov. Dnešný prejav v parlamente bol presným odrazom roku vo funkcii. Ľúbivé výzvy a plávanie po prúde. Ficovu vládu skôr chválil, pre istotu si neodpustil jemné výčitky… tak… aby sa nepovedalo.