andrejabel

Len nedávno som poukázal na čudné praktiky matovičovca, ktorý keď mal funkciu vystrájal. To síce robí aj teraz, ale, ale presne naopak. Verejné zdroje rozhadzoval a teraz z každého, kto mu „nesedí“ robí zlodeja, neschopáka.. Hlavne, že on je chrumkavý…
Človek, ktorý držal opravy štátneho úradu a svojou avantúrou ho menil na cestovku. Manažér, ktorý priklepol svojmu poradcovi k platu 365 eur na deň ako odplatu za plnenie webu prišiel s nápadom, že za verejné zdroje si urobí pamätník. Po zopár mesiacoch od volieb v ktorých bol zvolený za komunálneho poslanca má potrebu robiť pamätníky svojmu egu. Otvorene treba povedať, že on sa už teraz zapísal do histórie a usilovne maká na tom, aby si ho pamätali aj ďalšie generácie. Veď aj jeho šafárenie na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí je hodné zápisu do análov. Presnejšie, do histórie osobných zvráteností, ktoré povýšil na kvalifikačné predpoklady hodné snáď len obyčajných ľudí s Matovičovho košiara.
Poďme k veci. „Obyčajný“ Milan predložil zastupiteľstvu hlavného mesta materiál týkajúci sa výstavby Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave. Pre korektnosť musíme uviesť, že jeho vybudovanie bolo vládou schválenou ambíciou ešte z roku 2010. A tiež treba povedať, že táto úloha zostala nesplnená na úrade vlády aj počas Radičovej vlády, kedy práve „obyčajný“ Milan púšťal žilou úradu patriacemu pod Úrad vlády. Vtedy dlabal na pamätník, vtedy nemal čas to robiť, lebo peniaze rozkotúľal na cestovanie po celom svete, na drahý web, na 365 eurovú dňovku pre svojho poradcu. Takže peniaze na iné účely nezostalo.
Pre súdneho človeka je zarážajúce aj to, že niekdajší šéf zdecimovaného štátneho úradu sa opäť začína „kamarátiť“ s týmto úradom a drzosťou sebe vlastnou ponúka Bratislave pamätník, ktorým chce zakryť vtedajšie zlyhania. Ak už pán Milan predstiera záujem k vecí verejné, mohol by to dokaziť napríklad tým, že to zacvaká z vlastného. Veď za jeho vládnutia zo spomínaného úradu odtekali veľké peniaze a tie sa predsa niekde objavili.